Výlet loďou na delfíny. Bol som šťastný, že som žiadne nevidel

Začal by som asi dopravným prostriedkom, na ktorý už nikdy nechcem nastúpiť. Tým prostriedkom je loď. Odporná výletná loď. Už nikdy viac. Prvý raz som absolvoval plavbu loďou pred dvoma rokmi na dovolenke v Chorvátsku. Už vtedy to nebolo nejak extra príjemne pre mňa. No nejak som to zvládol. No po dovolenke z minulého roku už na loď nenastúpim.

Boli sme na dovolenke v Egypte. Delegát Mustafa nás nahovoril na super výlet - plavba loďou na delfíny. Znelo to ako dobrý plán. Na mierne nepríjemnosti spred roka som už zabudol a tak som neváhal plavbu absolvovať. Prišla myslím streda ráno, budík pred piatou, cesta na recepciu pre jedlo zabalené a autobus asi 5:30 prišiel. V buse sme zistili, že cesta bude trvať dve hodiny. Skoro ma viete čo... Dve hodiny cesta v minibuse, kde bolo teplo ako nikde na svete a ešte k tomu sediac najtesnejšie ako sa len dalo jeden vedľa druhého. Cesta nezáživná, len pustatina a kopu bordelu z plastov popri ceste. Deň začínal parádne veru. Celú cestu som mal nervy do čoho sme sa to pustili.

Celý natešený, že sme konečne prišli do prístavu. No netušuiac, že tá hrozná cesta busom bolo to najlepšie z celého dňa. Prišli sme na loď a asi ešte 20 minút sme na mieste stáli, kým sme odplávali. Už ako sme stáli na jednom mieste sa mi to moc nepozdávalo, no veril som, že za jazdy to bude dobré.

Plán bol nasledovný. 2,5 hodiny cesta za delfínmi, hodina plavby spolu z delfínmi a 2,5 hodiny cesta späť. To keď som počul, tak ma zas zamrazilo. No nevadí, ideme na to. Plavba začala a začala sa nočná mora. Slabosť, celý biely, studený pot zo mňa tiekol, závrate, chuť grcať. Ale bol som v štádiu, že som vnímal okolie okolo seba a raz za čas som aj odpovedal. Dve a pol hodiny útrap sa skončili, prišli sme na miesto. Ešte som zabudol povedať, že pred tou hodinou plavby s delfínmi sme mali asi dve hodiny pauzu na jednom mieste. Takže to bola zasa výhra pre mňa. No trochu sa mi stav zlepšil. Podávali obed a aj som ho zjedol. To mi trochu dodalo sily. Mimochodom ešte aj ten obed mi vôbec nechutil. Potom sa mi stav zhoršil niekoľkonásobne, než pred tým. Šiel som si skúsiť ľahnúť do kajuty. Tam som prepotil celé tričko, že by sa dalo žmýkať. Samozrejme aj kožený gauč bol celý mokrý, ale vtedy mi to bolo jedno. Moja drahá ma chodila kontrolovať a raz mi povedala, že tá hodina plavby za delfínmi nebude, lebo už tam nie sú a teda ideme už naspäť. Konečne prvá dobrá správa za ten deň pre mňa. Bude o hodinu menej utrpenia. No cesta späť bola katastrofa. To už sa ma chopili dvaja lodníci. Videli, že je to zle so mnou a tak skúšali ma ratovať pomocou limetiek. Ja som len hubu otvoril a oni mi vytláčali limetku pod jazyk. Asi to trochu pomohlo. Potom ma zobrali hore na palubu na vzduch, tam som si hneď musel sadnúť na schody najbližie, lebo som nevládal stáť na nohách. Všetci na mňa kukali ako na blázna. Potom mi povedala moja polovička drahá, že už len 30 minút a sme na pevnine. Táto informácia ma najviac povzbudila a už som to musel vydržať.

Pevnina bola na dosah a ja som sa už tak strašne tešil na dvojhodinovú cestu minibusom naspäť do rezortu. A tak aj bolo. Cesta minibusom, na ktorú som na začiatku nadával bola najlepšia vec z celého výletu.

Takže zhrnutie. Výlet na osobu stal 80 eur. Takže 80 eur za vyše sedem hodín útrap na lodi, 4 hodiny v buse. Výlet na delfíny, ale ja som bol šťastný, že tam už neboli. No najlepší výlet v mojom živote.

Lietadlo je tiež prostriedok, ktorým by som nechcel chodiť moc často. Tá dovolenka do Egypta bol môj druhý let v živote. Prvý bol, keď som mal okolo 12 rokov. No a let do Egypta sa niesol v podobnom duchu ako tá plavba. Slabosť, závrate, studený pot a tak ďalej. Let 4 hodiny, takže tiež dosť dlhý čas v útrapách. Asi po hodine letu som si predstavoval, že sa mi to len sníva a že neletím nikde a som doma proste a sa zobudím. No let bol skutočný a ja som bol bezradný. Tak ako na lodi, aj v lietadle išlo o to, že sa mi dvíhal žalúdok pri každom pohupnutí a následkom toho boli opísané moje ťažkosti. No cesta domov našťastie prebehla v podstate bez problémov, za čo som bol neskutočne rád.

Z tých prostriedkov, ktoré najviac využívam je auto. Autobus, vlak málokedy. No a samozrejme po aute najviac bicykel, ktorý v podstate využívam každý deň, keďže bývam pri Vodnom diele Žilina a okolo neho je trasa ako stvorená na bicykel. A raz za čas sa tam ideme aj korčuľovať. No tie som si kúpil akési veľké a tak nemám ich moc rád na sebe, zle sa mi s nimi korčuľuje.

@banjo
@cleverbot